Kľakovská dolina

Studničky v Kľakovskej doline

V Kľakovskej doline bolo vďaka Programu obnovy dediny v roku 2016 vybudovaných a zrekonštruovaných celkovo 7 studničiek.  Každá z nich má svojho patróna: vodného živočícha nachádzajúceho sa na území Kľakovskej doliny. Vďaka tomu tvoria studničky i edukatívny rozmer a môžu byť vnímané aj ako náučný chodník.
V každej obci je patrónom studničky iný vodný živočích a podľa nich dostali studničky i svoje meno. Celkovo ich je sedem: Salamandra škvrnitá (Ostrý Grúň),  Rak riečny (Horné Hámre), Pstruh potočný (Hrabičov), Mlok bodkovaný (Kľak), Pijavica veľká (Ostrý Grúň), Rosnička zelená (Župkov) a Pavúk vodný (Píla). Umiestnené sú pri turistických alebo cyklochodníkoch.

Súčasťou studničiek je i rozbor vody, vďaka ktorému sa návštevník dozvie, či je jej voda pitná.

Viac o jednotlivých patrónoch studničiek:
Rak riečny dorastá do dĺžky 25 cm. Žije v tečúcich vodách a rybníkoch a len v čistých vodách. Telo raka sa skladá z pevne zrastenej hlavohrude a bruška. Má 2 páry tykadiel, 3 páry končatín, ktoré sú zakončené klepetami. Má 4 páry kráčavých končatín a pohyb mu umožňujú svaly uložené na vnútornej strane panciera, pancier ale asi raz za rok zhodí. Vtedy mu nový rýchlo dorastie. Živí sa nahnívajúcimi zvyškami, ale aj živými rastlinami a živočíchmi, čím prispieva k čistote vôd. Rak dýcha žiabrami.
Vyskytuje sa v celej Európe okrem Španielska, severného Anglicka a Írska. Malý rak sa vyliahne z vajíčka v júni až v júli. Samička má vajíčka ukryté pod bruškom, kde si ich pridržiava malými nožičkami. Aktívny je najmä v noci, po dne sa pohybuje prevažne dopredu. Dožíva sa maximálne 40 rokov.

Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe. V Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach. Dôležité pre jeho výskyt sú najmät teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny.  Môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami. Pstruh sa dožíva veku 3 až 5 rokov, vo veku 5 rokov dorastá do veľkosti približne 20 centimetrov, v lepších podmienkach väčších riek viac. Rekordný jedinec v SR dorástol do dĺžky
98 cm.

Mlok bodkovaný je to náš najrozšírenejší druh mloka, ktorý pred časom niesol názov mlok obyčajný. Až na skutočne malé výnimky obýva celé územie Slovenska od nížin po pahorkatiny, pričom niekedy vystupuje až do výšky 1000 m n. m. (už od 700 m n. m. je jeho výskyt vzácny). Preferuje viac otvorenejšie plochy v nižších polohách. Prezimuje na súši vo vhodných úkrytoch.  Aktivita u neho začína v marci – apríli a vrcholí v apríli až júni.
Samčeky dosahujú maximálnu veľkosť 10 cm, samičky sú menšie. Chrbát a boky sú svetlo žltohnedé až hnedosivé, brušná spodná strana je belavá až oranžová. Samčeky na svojom tele nesú jasne ohraničené oválne tmavé škvrnky, samičky majú len nevýrazné tmavé bodky. Živia sa rozličnými vodnými malými bezstavovcami a ich larvami, na súši lovia drobné článkonožce. Dožívajú sa 8-10 rokov.

Rosnička zelená obýva takmer celé územie Európy, väčšiu časť Nemecka, väčšinu Francúzska a Holandsko. Vyhľadáva vlhké listnaté lesy, kde vystupuje aj do vyšších poschodí stromov. Dorastá do dĺžky 3–5 cm a výšky 3–4 cm. Historicky je známa ako akýsi barometer, pretože reaguje na zmenu tlaku, ktorý kolíše obvykle pred dažďom. Sfarbenie rosničiek zelených je trochu premenlivé, pretože kožné pigmenty reagujú na teplotu a vlhkosť  (sfarbenie sa mení od svetlozelenej na tmavozelenú, žltkastú, šedú alebo dokonca až na hnedú). Na oboch končatinách má priľnavé chodidlá určené na šplhanie.  Obe pohlavia sú si na prvý pohľad veľmi podobné, ale bezpečnou odlišnosťou je samcov hnedožltý vak na hrdle. Rosnička zelená sa živí širokou škálou obvykle živočíšnej potravy. Dospelí sa živia prevažne väčšími bezstavovcami, väčšinou potom hmyzom a pavúkmi. Samice vajíčka kladú väčšinou v priebehu mája, najskôr, ale to je veľmi výnimočné, na konci marca.

Salamandra škvrnitá: Najčastejšie sa zdržiavajú v blízkosti čistých lesných potôčikov a studničiek, kde sa rozmnožujú. Potravou sú im najmä dážďovky, mäkkýše alebo hmyz, ktoré lovia za súmraku a v noci, keďže cez deň sa ukrýva tam, kde je chránená pred priamym slnečným žiarením. Dospelý jedinec je dlhý 18 – 28 cm. Koža je lesklá a hladká. Najčastejšie sú salamandry so žltými škvrnami. V niektorých lokalitách sa však objavujú so škvrnami pomarančovo oranžovými až červenými. Pohlavia sa od seba sfarbením nelíšia. Obýva najmä vlhké lesné lokality, lúky alebo polia v blízkosti vodných tokov, jazierok alebo studničiek. Na prelome októbra a novembra sa pred nepriaznivým zimným počasím schováva do podzemia. Salamandra zo žliaz za očami vylučuje jed, ktorý nie je pre človeka príliš nebezpečný. Pre menšie živočíchy, ktoré sa ju snažia napadnúť, môže spôsobiť silné svalové kŕče a zníženie krvného tlaku, spojené s náročnejším dýchaním.  Na Slovensku je zákonom chránená.

Pijavica veľká je naša najväčšia pijavica (až 15 cm) a obýva bežne naše stojace a prúdiace vody. Živí sa rôznym hmyzom, žubrienkami, dážďovkami a pod. Pijavica je aj dravec alebo ektoparazit, ktorý cicá krv. Nasávať bude  dovtedy, kým sa nenaplní a ( pri nacicaní môže niekoľkokrát zväčšiť objem tela). Pijavice sú trieda obrúčkavcov. Sú to červovité až vakovité živočíchy so zdanlivo veľmi husto obrúčkovitým zriasením kože.  Telo má štetiny len výnimočne. Väčšina druhov má 2 prísavky: prednú ústnu a zadnú na konci tela. Predná prísavka má uprostred ústny otvor, kde môže živočích nazhromaždiť značnú zásobu potravy.  V koži majú veľa pigmentu, sú zvyčajne tmavo sfarbené. Väčšina druhov má niekoľko párov primitívnych jamkových očí.  Všetky pijavice sú hermafrodity a kladú vajíčka. Pohyb im umožňuje kožnosvalový vak a v pokožke sa nachádzajú žľazové bunky, ktoré slúžia na uľahčenie pohybu. Na Slovensku sa okrem tohto druhu vyskutuje ešte pijavica lekárska.

Pavúk vodný alebo vodnár striebristý sa vyskytuje v rybníkoch a stojatých vodách mierneho pásma Európy a Ázie. Hoci sa fyzicky nelíši od mnohých suchozemských druhov pavúkov, väčšinu života strávi pod vodou. Tu si medzi koreňmi alebo steblami vodných rastlín buduje ukotvenú hodvábnu striešku. Pavúk sa vynorí a vráti sa s bublinou vzduchu. Bublinu vypustí pod strieškou, ktorá sa vyduje nahor ako zvon a tam potom vyčkáva na svoju korisť. Na povrch vychádzajú len v prípade, že potrebujú doplniť zásobu vzduchu. Zvon sa totižto správa ako žiabre nasávajúce kyslík z vody, pavúky sa teda musia vracať po vzduch  len raz denne. Aj samica buduje potápačské zvony s uzavretými chovnými komôrkami pre vajíčka v hornej časti. Keď sa pavúčiky vyliahnu, prehryzú si cestu do hlavnej komory, kde zostávajú niekoľko týždňov.